Často kladené otázky
Dedič
Chcel by som Vás poprosiť o radu. Sme dvaja súrodenci - ja a moja nevlastná sestra. Mama už nežije, môj otec zomrel ešte predtým ako som sa narodil, ale sestrin otec ešte žije. Sestra s otcom nevychádza dobre. Ak by sa stalo, že nevlastná sestra zomrie, dedil by som po nej ja, či jej otec, prípadne ako by to celé vyzeralo? Vzhľadom na to, že mám vedomosť o nejakých dlhoch mojej sestry, by ma ďalej zaujímalo ako sa v dedičskom konaní vyporiadava s prípadnými dlhmi? K.B.
Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v Slovenskej republike rozoznávame dva druhy dedenia, a to dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Iný titul, na základe ktorého by sa mohlo dediť, súčasná právna úprava nepripúšťa (napr. v minulosti do roku 1951 sa mohlo dediť aj tzv. dedičských zmlúv). Pokiaľ ide o dôvod dedenia, stále je v popredí dedenie zo zákona. Avšak skutočnosť, že takého dedenie je preferované, ešte neznamená, že by vo vzťahu k dedeniu zo závetu bolo aj prioritné. Za predpokladu, že nastane situácia, že Vaša sestra zanechá závet, v prvom rade sa postupuje podľa neho. Ak sa nededí zo závetu, prichádza do úvahy dedenie zo zákona. Vychádzajúc z Vami opísaného stavu môžem predpokladať, že sestra toho času nemá manžela ani deti, takže dedil by po nej jej otec a ďalej tí, ktorí žili s ňou (teda ako poručiteľom) po dobu najmenej jedného roku pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V prípade, že by nededil otec, dedia v tzv. „tretej skupine“ rovnakým dielom poručiteľom súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom (vo Vašom prípade s Vašou sestrou) najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. K Vašej otázke ohľadne prípadných dlhov poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Samozrejme, ak by dedičov bolo viac, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy pomerne vzhľadom k tomu, čo z dedičstva nadobudli. Ak by bolo dedičstvo predĺžené máte možnosť s veriteľmi sa dohodnúť, že celé dedičstvo necháte im, na úhradu dlhov. Podmienkou dohody je súhlas príslušného súdu. Prirodzene takáto dohoda nesmie odporovať dobrým mravom. Ako prípadný dedič máte ešte jednu možnosť ako naložiť s dedičstvom, a to je odmietnutie dedičstva. Z hľadiska právnej formy musí ísť o ústne vyhlásenie o odmietnutí dedičstva priamo na súde, ktorý dedičstvo prejednáva, prípadne tomuto súdu zaslané písomné prehlásenie o odmietnutí dedičstva. Uvedené vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca od dňa, keď bol dedič súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. K takémuto odmietnutiu dedičstva, dedič nemôže pripojiť žiadne výhrady, či podmienky, prípadne dedičstvo odmietnuť len z časti. Rozhodnutie dediča o tom, či odmietne dedičstvo alebo nie, je nutné dobre zvážiť, nakoľko takéto vyhlásenie nie je možné odvolať.
Viac